Prečo ministerka Kolíková neuspeje

Samozrejme, že asi tak ako každý, mám svoj názor na to, či sú u bývalého policajného prezidenta Lučanského verejnosti predkladané fakty pravdivé, alebo nie. Napriek tomu sa zo všetkých síl pokúsim tento blog napísať objektívne a nezaujato. Sám som zvedavý, ako sa mi to podarí. Predpokladám, že výsledok, či sa mi to podarilo, si nájdem v komentároch, ak nejaké budú.

Ministerka spravodlivosti Kolíková vymenovala 17-člennú komisiu, ktorá má prešetriť okolnosti smrti Milana Lučanského. Komisia sa bude zaoberať aj prvým incidentom, pri ktorom došlo k poraneniu a následnej operácii v ružomberskej nemocnici.

Napriek tomu, že si myslím, že vytvorenie komisie je správny krok a jej závery dajú určitú váhu záverom vyšetrovania vedeného prokuratúrou (či už ho potvrdia, alebo naopak spochybnia), neverím, že závery komisie budú stačiť na to, aby sa verejná mienka upokojila a všetci už dali Milanovi Lučanskému konečne pokoj.  

Tu uvediem dôvody, prečo si myslím, že verejnosť nebude závery komisie akceptovať. Aby som to vysvetlil, musím verejnosť pre zjednodušenie rozdeliť na dve skupiny:

1. Skupina ľudí, ktorá verí vyjadreniam o samovražde z vlastného rozhodnutia a vyjadreniam ministerky Kolíkovej – túto skupinu provokačne nazvem „Matelkovci“

• Skupina ľudí, ktorá je presvedčená, že Milan Lučanský nespáchal samovraždu, resp. že pri prvom incidente sa nejednalo o zranenie spôsobené si Milanom Lučanským – túto skupinu provokačne nazvem „Konšpirátori“

Ospravedlňujem sa obidvom skupinám za označenie a prosím aby sa kvôli tomu neurážali – priznávam, že mám slabú fantáziu a lepšie názvy mi nenapadli.

Takže prečo ministerka Kolíková neuspeje so svojim zámerom, aby touto komisiou ukľudnila verejnosť napriek jej podľa môjho názoru veľmi dobrému zloženiu? Sú tu 2 hlavné dôvody:

1. Aj keby sa komisia vzácne zhodla na záverečnom hlasovaní a odsúhlasila svoje závery pomerom hlasov 17:0 (čo je samozrejme z kategórie SCI-FI), tak to verejnosť, resp. skupina, ktorá bude mať pocit prehry nebude akceptovať napríklad z nasledovných dôvodov (dôvody uvedené v tabuľke nie sú názory autora, ale príklad predpokladaných argumentov príslušnej skupiny, ktorými budú argumentovať, prečo závery komisie nie sú relevantné):

Uvedené argumenty v tabuľke sú samozrejme vymyslené nezmysly, majú len ilustrovať rozdielne zmýšľanie obidvoch skupín a ukazovať na fakt, že keď niektorá skupina bude chcieť spochybniť zloženie komisie, tak to urobí, nech je jej zloženie akékoľvek, a svoje „argumenty“ si nájde.

• Záväzok mlčanlivosti platí len do zverejnenia záverov komisie. Nakoľko neverím výsledku hlasovania v pomere 17:0, tak som presvedčený, že niektorí jej členovia ihneď po zverejnení výsledkov začnú svojimi komentármi spochybňovať jej prácu. O ktorých členoch hovorím je jasné – budú to zástupcovia parlamentu. A to, či to budú koaliční, alebo opoziční, závisí len a len od toho, aký bude záver komisie. Ak bude v prospech tvrdenia ministerky, tak budú kričať opoziční, ak naopak bude v neprospech ministerky, tak prácu komisie spochybnia koaliční poslanci.

Z vyššie uvedeného je jasné, že vymenovanie komisie a jej výsledky pravdepodobne kľud na fronte neprinesú, napriek tomu považujem jej vytvorenie za správny krok. Jej zloženie považujem za výborné a vyvážené – sú tam zástupcovia koalície bez strany, z ktorej je ministerka, sú tam zástupcovia opozície vrátane bývalej ministerky vnútra a šéfky Milana Lučanského Sakovej, je tam poslanec Kotleba, sú tam zástupcovia médií, ako aj zástupcovia medzinárodných organizácií, ktorým výsledok môže byť z hľadiska politického boja na Slovensku „ukradnutý“, takže by mali byť objektívni.

Chcem veriť, že komisia naozaj objektívne preverí všetky okolnosti a prezentuje ich nielen verejnosti, ale najmä rodine Milana Lučanského. Zároveň dúfam, že už sa konečne z tejto ľudskej tragédie prestane vytĺkať politický kapitál na obidvoch stranách.

Pre mňa je rozhodujúca otázka:

„Dospeli sme už natoľko, aby sme akceptovali a nespochybňovali názor komisie, aj keď sa nám nebude páčiť?“