Dnes som v rádiu počul pesničku od Roba Grigorova, v ktorej spieva „… Madona chlapcov, dve nežné jamky v lícach… keď špúli ústa je strašne fajn…“. Tak som si spomenul na Petra Pellegriniho. A zamyslel som sa nad tým, ako vlastne Pellegrini vznikol. Najprv krátke zhrnutie faktov:
Peter Pellegrini
Richard Raši
Peter Žiga
Denisa Saková
Erik Tomáš
Matúš Šutaj-Eštok
Ľubica Laššáková
Peter Kalivoda
Títo ľudia sa dnes dištancujú od SMERu a tvária sa, že s ním nemajú nič spoločné. Pripadá mi to, ako keby Klement Gottwald tvrdil, že on nemal nič spoločné s KSČ…
Túto skupinu kariérnych prospechárov nenazývam HLAS – sociálna demokracia, nakoľko tento názov si ešte celkom neosvojil ani samotný Peter Pellegrini a občas sa sám pomýli a verejne prizná, že je to vlastne SMER (citát: „SMER teda HLAS“).
A nenazývam ju ani SMER 2, ako je to relatívne rozšírené, nakoľko keď sa pozriem, koľko rokov svojej politickej kariéry uvedení ľudia strávili v SMERe, koľko funkcií a ako dlho zastávali, a porovnám to so zvyškom pôvodného SMERu, tak vlastne ani neviem, ktorý z nich by sa mal označovať ako SMER 1 a ktorý ako SMER 2… Preto ich volám „Pellegrino“.
Jedno je ale isté: Peter Pellegrini bol aj v pôvodnom SMERe niktoš, ktorým v SMERe zapĺňali diery, ktoré vznikli po odchode väčších „kapacít“. A on, tichý, nenápadný a poslušný, si vždy sadol tam, kam ho posadili. A tam potichu sedel a nič nerobil. V podstate nikdy nič nepokazil, lebo je jasné, že kto nič nerobí, nič nepokazí. Financie, investície a informatizácia, školstvo, kultúra… A teraz je zrazu hviezda, predseda strany s najvyššími preferenciami. Obkolesený pochybnými indíviduami s ešte pochybnejšou históriou. A prečo mu stúpajú preferencie? Lebo zasa nič nemusí robiť (on je v skutočnosti asi najväčší Matovičov fanúšik, lebo Matovič paradoxne pre nárast Pellegriniho polularity urobil oveľa viac, ako samotný Pellegrini).
Ako k tomu prišlo? Kto ho stvoril? Žiadalo by sa povedať, že ho stvoril SMER, ale nie je to pravda. Tam bol len za pekného truhlíka, ktorý svojim úsmevom žehlil prúsery. Nič iné ako úsmev nevedel. A viesť pekné, ale úplne prázdne reči (to mu zostalo).
Nestvoril sa ani sám, ako talentovaný a dravý mladý politik – od toho má veľmi ďaleko. Nepotiahli ho ani ľudia v pozadí SMERu, lebo nemá potrebný „drive“. Bol len vykonávateľ. Poskok. Robotník. Mukel. Sluha. Odmeňovaný pekne nazývanými funkciami a limuzínou. Žiadne kompetencie a právomoci. Nič nekazil a držal ústa – to stačilo. Dokonca ešte aj ako predseda vlády bol všetkým na smiech, ako sa bál Róberta Fica.
Ani originálny názov novej strany nevedel vymyslieť – aj tu musel skopírovať SMER (SMER-SD, HLAS-SD).
Tvorcom Pellegrina (ak niekto chce, tak HLASu, alebo SMERu 2) je paradoxne Most-Híd z minulého volebného obdobia, konkrétne ľudia ako Béla Bugár, Lucia Žitňanská, Gábor Gál, František Šebej atď. Prečo? Lebo v období, keď to národ očakával, namiesto toho, aby nechali padnúť vládu Róberta Fica a vyvolali predčasné voľby, dovolili rošádu Fico-Pellegrini. Keby sa toto neudialo, o tej „Madone chlapcov s jamkami v lícach, čo špúli ústa a je strašne fajn“ by dnes nikto nevedel a bol by spolu s Ficom na ceste na smetisko dejín, kde ich už čaká Vladimír Mečiar. Takže, páni a dámy z Mostu-Híd, spytujte si svedomie (aj vy pán Šebej, za to ako zbabelo ste utiekli z parlamentu a prenechali svoje miesto náhradníkovi, ktorý túto rošádu tiež podporil. Namiesto toho, aby ste si podržali mandát a odišli do opozície.)
Obdivovatelia HLASu, spočítajte si, koľko rokov zodpovedali horeuvedení ľudia na Slovensku za zdravotníctvo, financie, hospodárstvo, informatizáciu, investície, kultúru, dopravu a životné prostredie. Kam dotiahli našu krajinu. Ste s tým naozaj spokojní?
Súhlasím, že Matovič nie je alternatíva, ale sú tu aj iné možnosti. Len sa treba zamyslieť a pri počúvaní aj rozmýšľať, kto čo hovorí, aká je jeho minulosť, či tie reči nie sú úplne prázdne a nereálne nezmysly (však, kýmsomvpolitikeužnieMgr., ale len Boris…). Naučme sa konečne počúvať a kriticky rozmýšľať. Pamätám si odpoveď bývalého vynikajúceho nemeckého politika, dlhoročného predsedu bavorskej CSU Franz Josepha Straussa, na otázku novinára, či mu niekto píše jeho známe vtipné a trefné výroky. Jeho odpoveď bola: „Nenechávam myslieť za seba iných, myslím sám.“ Skúsme to aj my.